Slovenský šport uplynulého týždňa
Uplynulých sedem športových dní nám veľa radosti neprinieslo. Najviac sme čakali od slovenských futbalistov, ktorí mohli v Lotyšsku udržať nádej na priamy postup na majstrovstvá sveta z pozície najlepších druhých tímov. Nestalo sa.
Naši len remizovali 1:1, keď v ťažkom zápase získali síce vedenie, no ľahko oň prišli. Viedli sme Vittekovým gólom 1:0, ale čím bližšie bol záver zápasu, tým viac sa našim na kopačky lepila bojazlivosť a opatrnosť. Ťahali čas, až sa nám to nevyplatilo. Brankár Čontofalský podržal loptu dlhšie než dovoľujú pravidlá, rakúsky arbiter odpískal nepriamy voľný kop, naši postavili zlý múr, ktorý Lotyši prestrelili a vyrovnali.
Postupová matematika však aj tak velila uspokojiť sa aspoň s remízou, lebo s najväčšou pravdepodobnosťou sa o druhom mieste v našej kvalifikačnej skupine rozhodne v záverečnom zápase v Bratislave medzi Slovenskom a Ruskom. Ak predtým zdoláme doma Estónsko, bude nám stačiť aj remíza s Rusmi.
Fiaskom sa pre nás skončili majstrovstvá sveta v džude v egyptskej Káhire. Márne sme čakali, že sa o medaily pobijú Pálkovács a Novotný, keď ani aténsky medailista Jozef Krnáč nezabral. Skončil hneď v prvom kole a azda tým len potvrdil, že v ostatnom roku sa viac venoval štúdiu, rýľovaniu záhradky a rôznym ceremoniálom ako samotnému športu. Znie to ostro, ale muž, ktorý získa kredit na olympiáde, by ho nemal stratiť hneď na nasledujúci rok na svetovom šampionáte.
Ešte horšie dopadli naši basketbalisti, ktorí totálne prepásli šancu na postup na majstrovstvá Európy v roku 2007. V Írsku im stačilo prehrať o 12 bodov, prehrali o štrnásť a slovenský mužský basketbal sa ocitol v suteréne, hoci kedysi pre európsky basketbal prinášal osobnosti ako Kropilák, Rajniak či Žuffa.
Možno tak budeme onedlho spomínať na ženský basketbal, ktorý sa v tomto roku neprebojoval na záverečný turnaj majstrovstiev Európy, a tak nám ostalo aspoň radovať sa z úspechu českého ženského basketbalu, ktorý ukázal, že k zlatu vedie jedine dlhá, trpezlivá práca.